Ot, nia pieršy raz baču, a zaŭždy biantežusia, i ciapier niešta nie ściarpieŭ. Kali ŭklučyć biełaruski łacinkavy interfejs, časam siam-tam va Ŭbuntu jak tyja vošy vyłaziać kiryličnyja frazački — pradukt radasnaj tvorčaści kahości, u kaho, ja spadziajusia, ruki ŭžo adsochli.

Lakalizatary sranyja. Prosta Naša Niva niejkaja! A potym jany ździŭlajucca: „čamu heta ludziam nie padabajecca Linux?” Ci „čamu heta ludzi nia lubiać biełaruskaj lakalizacyi/movy?”. Tamu!
Lublu dobruju litaraturu. Nu, tam, prozu, paeziju, usio takoje. Byvaje, siadzieš u ciahniku, i čytaješ, čytaješ Lipkoviča…
Karaciej, u siecivie pajaviłasia miesca, jakoje varta naviedać kožnamu prychilniku jakasnaj biełaruskaj movy, dobrych pierakładaŭ, i niebłahoha padboru čytva. Litaratura.org nazyvajecca.
Sajt razłazicca ŭ (niekatrych) web-hartačoch, i zrobleny pavodle staroha savieckaha pryncypu: „usio prostaje — uskładnić!” „Nashy-pravily”, i padobnyja prysmaki. Tamu ja dva razy zazirnuŭ, i bolej ni nahoj. Narmalnaha RSS (jaki b dasyłaŭ vam poŭny tekst publikacyjaŭ) tam niama taksama, tamu karystacca sajtam jašče niama jak.
Ja sabie zapisaŭ u kalandaryku: „Zajści 15 kastryčnika 2010, pravieryć, ci niešta źmianiłasia na litaratury.org”, bo ja vieru ŭ mahčymaść źmienaŭ da lepšaha.
Zrešty, navat siońnia z čystym sumleńniem rekamenduju sajt usim tym, chto abyjakavy da pytańniaŭ usability, i kamu nieabyjakavaja dobraja litaratura. Pa toje ž i hety dopis.
Ja vahaŭsia, ci reklamavać Litaraturu.org. Nie lublu nastolki vialikaj nieadpaviednaści formy i źmiestu. І ŭsio ž heta čarhovaja prysutnaść jakasnych biełaruskich tekstaŭ u siecivie. Varta.
My (nia ŭsie) doŭha bilisia z “fiendami-siabrami”, až pastupova navučylisia ŭrešcie (nia ŭsie), što heta niešta inšaje, čym siabry. Niechta inšy. Nu, praŭda, jakija ž siabry, kali nia kožny ź ich dazvolić źviartacca da jaho na “ty”, i nia kožnamu ty pakinuŭ by kluč ad kvatery “где деньги лежат©”?
Pačali pajaŭlacca “čytačy”, “znajomyja”, “susiedzi”, “tavaryšy”… Karaciej, pačaŭsia niejki praces, jaki možna nazvać myśleńniem.
Miž tym, angłamoŭnaja vakolica sieciva taksama, mabyć, adčuvaje, što akreśleńnie “friends” — pry ŭsich ahavorkach na ŭmoŭnaść paniatkaŭ — nia ŭsim pasuje. I tut pajavilisia “followersy”. Užo nia tolki na twittery, jak vyjaŭlajecca (fajny servis, darečy, prykrucicie sabie).
Cikava, jaki prydumajuć pierakład našyja?
Jość u nas niejkaja fatalnaja siła: schilnaść svarycca, prajaŭlać agresiju, atakavać inšych. My vyładoŭvajem svaje admoŭnyja emocyi na inšych — u psychalogii takija pavodziny nazyvajucca acting-out. Takaja našaja čałaviečaja natura. Niekalki tysiač hadoŭ vytryvali tyja, chto prykončyŭ inšych, słabiejšych, i pieradaŭ geny nastupnym pakaleńniam. Adsiul u čałavieku stolki złości i „zła”* — dabrynia adpała ciaham evalucyi; ščaście taksama — tyja, chto byŭ ščaślivy ničoha nie rabili, i nie pieradali genaŭ nastupnym pakaleńniam.
Najlepšy sposab vyciahnuć maksymum karyści sa svarki heta paźbiahać svarki. Svarki — jak udzieł u paraalimpijadzie — tabie nakanavana być u projhryšy, bo vyjhryš u joj heta padkreślenaja demanstracyja ŭłasnaj niepaŭnavartaści.
* Pra dabro i zło treba budzie napisać asobna.
Pierakłaŭ Evolution. Nia viedaju, za što bracca. Moža za Gimp? Chaču AcidRip i VLC pierakłaści, ale niešta nie mahu znajści, dzie ich šukać.