Ета фсё прыдумал Чэрчыль в васямнаццатом гаду!
Pamiataju, niejki čas tamu na Facebooku my z tavaryšam Čajčycam nie syšlisia ŭ pohladach na pačatak II usiaśvietnaj. Jon kazaŭ, maŭlaŭ, heta dobra, što Rasieja napała na Polšču, bo „napali ž kab vyzvalić biełarusaŭ ad panskaha pryhniotu”, a ja nie pahadžaŭsia z takoj traktoŭkaj, jakaja adkryvaje vialikuju prastoru dla vybielvańnia dziejańniaŭ SSSR. Mabyć paśa hetaha ja i adfreńdziŭ Čajčyca, kab užo nie duryŭ hałavy.
A siońnia ja adnu knižku (Недозволенная память) pahartaŭ, jakaja pačynajecca cytataj z Winstonа Churchilla:
„Россия проводила политику сговора с Германией за счет Польши. Основой германо-русского сближения должен был быть 4-й раздел Польши, СССР вел двойные переговоры – одни с Францией, а другие с Германией. Он, как видно, предпочитал разделить Польшу, а не защищать ее. Такова была непосредственная причина 2-й мировой войны”.
Viadoma, Churchill nie historyk, ale pra WW2 jon viedaŭ nie z savieckich knižak.
Nia viedaju, jak vy, a ja nie ździŭlusia, kali niejki maskvič pačnie śćviardžać, što kali b nie biełarusy, (jakich treba było vyzvalać, а как жа!), nijakaj II usiaśvietnaj nie było b.
Ale najcikaviejšaje ja znajšoŭ u ilustracyjach z hetaj knižki: školnaje paśviedčańnie z 1942 hodu. Pryhožaja biełaruskaja mova, a nia niejkaja darujcie, dubavievica, u jakoj kožny, kamu biełaruskaja nie čužaja (čytaj: „rodnaja”, i nia błytaj z movaj, na jakoj z taboj havaryli ŭ dziacinstvie baćki) zaŭvažyć na im słova “rysavańnie” (a nie malavańnie, jak skazali b ciapier (hl. Stanzu, i pačytaju ŭ volnym časie bolš uvažliva. Darečy, tut možna pačytać interviju z aŭtaram, i daviedacca ŭ troch słovach pra što jana.
Ściahnuć knihu možna adsiul. Spadziajusia, jana lehalnaja. Za spasyłku dziakuj Siaržuku Piatroŭskamu.
