RSS Feed!

:.

Archiŭ

Kategoryi

Posts Tagged ‘Idei’

Pohlady. Religijnyja.

Saturday, February 13th, 2010

Ad tavaryša Kasdepke daviedaŭsia siońnia, što moj deklaravany na Facebooku ateizm nadta zaŭvažny. A ja prosta abraŭ bližejšaje z prapanavanaha ŭ rubrycy RELIGIJNYCH pohladaŭ. Ja ž nia dumaŭ, što mianie zachočuć tak prymityŭna nakałoć. Vy tolki zadumajciesia: „religijnyja-pohlady”! Da mianie tolki ciapier dajšło.

Ot ža ž… Zaraz znajdu bolš cenzurnaje słova…

P.S. Astyŭ i napisaŭ, što pavodle religii ja łacinker. Biełaruskaja mova — heta, ja razumieju religija dla sapraŭdnych pacanoŭ. Dakładniej, łacinski abrad biełaruskaj movy, viadoma ž.

Pačatki biełaruskaj kirylicy

Sunday, June 14th, 2009

Ja ŭ kursie, historyi plavać na ŭmoŭny ład, ale ŭsio ž čytajučy hetyja radki, ciažka pazbavicca ad dumak, a što było b kali b…?

(…) Пасьля Рыскага трактату палажэньне зьмянілася. Ва Ўсходняй Беларусі задэкрэтаваным стаўся шрыфт кірылічны, хоць сярод многіх беларускіх культурных дзеячоў існаваў погляд, што для беларусаў больш карысным і мэтазгодным зьяўляецца шрыфт лацінскі. Гэтак вялікая колькасьць удзельнікаў Беларускай Акадэмічнай Канфэрэнцыі дзеля рэформы беларускага правапісу, якая была скліканая ў Менску ў 1926 годзе, выказалася за пераход зь кірыліцы на лацінку, як адзіны
беларускі шрыфт, што ў 1929 годзе, з пачаткам першай хвалі перасьледу беларускай нацыянальнай культуры ў БССР, было закваліфікавана бальшавікамі як шкодніцтва й адна з многіх спробаў штучнага адарваньня беларускае культуры ад расейскае.

Nina Barščeŭskaja, “Biełaruskaja emigracyja – abaronca rodnaj movy”

Voś tak. Pa-sutnaści, isnavańnie biełaruskaj kirylicy abhruntavanaje TOLKI tym, što – na čyjuści dumku – dziakujučy joj biełaruskaja kultura – častka kultury rasiejskaj. Vos i ŭsia filazofija.

A vy kažacie: Skaryna, Skaryna… Stalinskim represijam padziakujcie za svaju kirylicu.

Tak i prosicca pytańnie: ci pavinien prystojny biełarus pisać kirylicaj siońnia?

Siońnia 200 hadoŭ Charlesu Darwinu

Thursday, February 12th, 2009

Link: Richard Dawkins o doniosłości Karola Darwina

Palaki da hetaha padychodziać tak.

Vahaŭsia, ci davać hety link, ale ŭsio ž u jakaści mienšaha zła: http://www.koob.ru/dawkins/. Uražany ŭzroŭniem nieprykrytaha piractva ŭ Rasiei.

Čałaviek pachodzić ad małpy?

Sunday, February 8th, 2009

Nie. Hetaje nadziva biazhłuzdaje spraščeńnie darwinaŭskaj teoryi (nie biez aktyŭnaj dapamohi praciŭnikaŭ navuki) funkcyjanuje ŭžo 150 hadoŭ, i pieratvaryłasia ŭ sapraŭdny mit.

Paŭtaraju dla chryścijan: čałaviek i małpy majuć supolnaha prodka.

Kazać, što adno pachodzić ad druhoha maje stolki ž sensu, kolki ŭ śćviardžeńni, maŭlaŭ niechta pachodzić ad svajho brata.

Kamfort viery

Friday, February 6th, 2009

Vierniki prosiać svajho Boha daravać im hrachi, i jon im zaŭždy daruje. Chryścijanie prosiać svajho Boha, kab pryjšło karaleŭstva jahonaje, a jano nie prychodzić.

A što, kali raptam ichni Boh vyrašyć pažartavać, i ŭ vyhladzie vyklučeńnia zrobić naadvarot: pryjdzie sa svaim karaleŭstvam, a hrachoŭ ichnich nie daruje?

Tolki nie kažycie mnie, što ŭ Boha niama pačućcia humaru. Ja ŭ heta nia vieru.

Nieadolnaja patreba boskaści

Monday, January 19th, 2009

Kali b Boh byŭ daskanałym, jamu nie patrebna było b stvarać śviet. Daskanałyja istoty nia majuć nijakich patrebaŭ. Najaŭnaść patrebaŭ śviedčyć pra niejkuju niastaču, niepaŭnavartasnaść. Tamu stvareńnie śvietu — zahadka. Niekatoryja miarkujuć, što Boh stvaryŭ jaho z samalubnaści. Cikavuju interpretacyju daje hzv. Evanhielle Praŭdy, znojdzienaje ŭ XX st. ŭ paŭdniovym Ehipcie. Tam havorycca, što daskanałaja istota nia maje isnaści, jana ŭ viečnym miry, viečnym spačynie, biazčaśsi. A Bohu zachaciełasia isnavać. Tamu jon stvaryŭ čas i śviet. Ale ž kožny tvorčy akt — złačynstva, parušeńnie ładu.

Wojciech Mikołuszko

"A hlobus prosta adkryvaŭsia", abo pra toje, čamu Našaj Nivy budzie nie stavać

Friday, January 16th, 2009

Razumnyja ludzi mianie tut (słušna) tyknuli nosam u toje, što Hlobus Hlobusam nikoli nia byŭ z ułasnaj voli. Prosta ŭ NN jaho pierapisvali. Ja pra heta nia viedaŭ, tamu j pamyłačka vyjšła. Ja dumaŭ pra jaho lepiej, čym jano ŭ sapraŭdnaści było.

Toj dopis ja vydaliŭ. Zrešty, nia ŭ im reč. Kali hłybiej kapnuć, dyk ja ŭsio jašče nie mahu pahadzicca sa zdradaj NN, i adreahoŭvaju jak mahu i dzie mahu. (Hałoŭnamu ideolahu hetaha “mafafietu”, darečy, kamentatar Abdula pad dopisam słušna ŭvaliŭ.)

Strata nia stolki ŭ tym, što NN užo “nia z nami”, kolki ŭ niečym inšym: kali jašče siońnia praviarać u siecivie najaŭnaść niejkaha taraškievičnaha słova, to google (a što ž jašče?) na pieršaj staroncy vynikaŭ vydaje najčaściej spasyłki na asnoŭnyja ŭ siecivie tekstavyja masivy, u jakich taraškievyčnyja słoŭcy i sustrakajucca: NN i Svaboda. Tak było dahetul. Viadoma, z časam NN pierastanie pajaŭlacca tak časta. A škada.

Dyk ja tut hrešnym dziełam padumaŭ… Varta było b stvaryć pryładu, jakaja aŭtamatyčna indeksavała b sajty, blogi, itp. sieciŭny content z “pravilnaj” biełaruskaj. Dziakujučy hetamu ŭsio praindeksavanaje apynułasia b “pad adnym dacham”, jaki možna było b jak adzin-vialiki-archiŭ “padsoŭvać” Googlu. A toj by ŭžo daryŭ usio atrymanaje ludziam. Praz paru hadoŭ hety archiŭ budzie “markaj” nia horšaj za Svabodu ci (užo byłuju) NN.

Adroźnieńnie ad aŭtamatyčnaha indeksavańnia sajtaŭ było b takim, što heta była b bolš-mienš aŭtarytetnaja krynica. Bo slounik.org nie zdaje ispytu, i jaho raźvivajuć u dziŭny bok, a Wikisłoŭnik u našaj sytuacyi — čystaja abstrakcyja…

Skažycie mnie, specyjalisty (Zedlik, Slaver, Mahaniok i inšyja, kaho ja nia viedaju), takoje realna stvaryć?

Hłyboka

Sunday, September 21st, 2008

Свядома не верыць у Бога цяжэй, чым верыць.

U. Ściapan

Nieabchodnaść krytyčnaj masy

Saturday, March 15th, 2008

„Być ateistam — nijaki nia soram. Naadvarot: my pavinny hanarycca ŭźniataj hałavoj, jakaja dazvalaje hlanuć dalej — bo ateizm amal zaŭždy śviedčyć pra zdarovuju niezaležnaść rozumu. Šmat chto ź ludziej u hłybini dušy viedajuć, što jany ateisty, ale bajacca ŭ hetym pryznacca navat pierad ułasnaj siamjoj, a byvaje, što j pierad saboj. Bajacca častkova tamu, što samo słova „ateist” staranna abudavali najhoršymi, samymi žudasnymi asacyjacyjami. Kali ludzi tak časta nie zaŭvažajuć ateistaŭ, dyk heta tolki tamu, što mnohija z nas nia majuć advahi „raskałocca”… Mahčyma, patrebnaja niejkaja krytyčnaja masa, kab uruchomić łancuhovuju reakcyju”.

Richard Dawkins, Prymrojeny Boh

FAQ-by-mova

Tuesday, March 11th, 2008

Paśla niadaŭniaha raskryćcia strašnaj tajamnicy, jak zrabić biełarusaŭ biełaruskamoŭnymi, ja niešta padumaŭ, što kali jany ŭžo pačnuć havaryć na svaich tarakašmaŭkałacinkakitabach, pajavicca nieabchodnaść pryčasać usio hetaje strakataje bahaćcie. Dy, što tam „pajavicca”, jana daŭno jość! Heta adna z prykmietaŭ siońniašniaj žyvoj biełaruskaj movy, jakuju vyvučali chto jak i dzie moh, i jakuju mnohija tak i nie davučyli. A karystacca chočuć i lubiać, što ŭžo samo pa sabie plus. Nabytak.

A kolki ž pytańniaŭ pajaŭlajecca adrazu ž paśla taho, jak čałaviek uśviadomić sabie ŭsio bahaćcie hetaha svajho nabytku! A dzie ludziam šlifavać svaju movu? Jość, viadoma, livejournalnaja by_mova, ale heta chutčej hide park na temu movy, čym aŭtarytetnaja krynica infarmacyi, jość (nia tolki ŭ siecivie) šmatlikija słoŭniki, ale nia ŭsie ich majuć, i nie na ŭsie pytańni słoŭniki dajuć adkazy. Dy j niama ŭ kaho zapytacca. Dy j soramna. Adsiul šyroka raspaŭsiudžanaja pazycyja: havaru (pišu) jak mahu j chaču. Nie padabajecca — idzicie na… (nie čytajcie).

Ja j sam čaściakom sutykajusia z pytańniami, adkazu na jakija niama pad rukoj. Ja nie ekspert. A voś fajna było b mieć resurs, dzie časta zadavanyja pytańni z praktyki biełaruskaj movy byli b nia tolki zadadzienyja (jak u by_mova), ale j mieli b aŭtarytetnyja adkazy. Z padziełam, naprykład na katehoryi, z pošukam, rss-am itp. FAQ.

Ja davoli daŭno saču za pracaj peŭnaj ustanovy pry sajcie PWN. Šykoŭnaja inicyjatyva, skažu ja vam! U palakaŭ, praŭda, inšaja sytuacyja: niama takoha „bahaćcia vybaru” pravapisaŭ, i ŭsie jany polskamoŭnyja-polskaadukavanyja, i ŭ bolšaści svajoj razumiejuć, što kali čahości nia viedaješ, dastatkova zapytacca ŭ ekspertaŭ (a nie prydumlać samomu i namaŭlać inšych pryniać tvajo vynachodžańnie jak fakt). I jany majuć u kaho zapytacca. I im navat adkazvajuć.

Nam taksama takoje treba, ja dumaju. Ja navat dumaju, što viedaju niekatorych ekspertaŭ, jakija nie admovili b u dapamozie.