Kaniečna paźbiahać rusyfikacyi
— Jak pravilna vymaŭlać: KanieŠnie ci kanieČnie?
Ź.S: — KanieČnie. Hetaje słova maje tolki adno značeńnie — blizkaje da polskaha koniecznie (nieabchodna). A rasiejskaje конечно maje za adpaviednik viadoma, niesumnienna dy inš. Słova kaniečnie/kaniešnie niama ŭ akademіčnych savieckich słoŭnikach! Heta žurnalisckaja rusifikacyja movy. Heta adkryli my tolki zimoju. A dahetul hadami dumali, što jano jość, jak słova ruka ci naha.
Dyk i kaniečnaść tady = nieabchodnaść?
Ź.S: — A rasiejskaje конечность = kancavina (ruka ci naha).
▢ Moža ciabie zacikavić taksama heta:
August 20th, 2008 at 13:21
Cikava. A skul heta?
August 20th, 2008 at 16:07
Z majoj razmovy z ekspertam.
August 20th, 2008 at 16:42
A možna ŭ eksperta zapytać, z čaho zroblena vysnova, što hetaje słova maje sens polskaha fanetyčnaha adpaviednika? Jość prykłady ŭžyvańnia ci heta tearetyzacyja? Słova ž, jak jon kaža, niama ŭ słoŭnikach, navat achvicyjnych. Moža, jaho, jak taho Akudoviča?..
August 20th, 2008 at 17:07
Fanetyka tut ni pry čym, heta sensavy adpaviednik (usie biełaruskija słovy sa spałučeńniem čn tak i čytajucca (za vyklučeńniem ručnika, jaki dapuščalna vymaŭlać jak rušnik). Pra hetaje paru razoŭ i pisali, i jano zamacavanaje ŭ słoŭnikach. Taho ž Stankieviča, Bułyki, kali nie pamylajusia. Bajkoŭ&Niekraševič padajuć try “synanimičnyja” rasiejskija adpaviedniki našaha kaniečnie: конечно, необходимо, обязательно, dva ź jakich taksama paćviardžajuć niaruskaje značeńnie našaha słova. (Darečy, moj ekspert, mabyć, troški pamyliŭsia, bo musić być forma kaniečnA, a nie kaniečniE, ale heta ja jamu naviazaŭ niapravilnuju.
August 20th, 2008 at 17:14
Eksperta niama ciapier online, a prykład-paćvierdžańnie ja znajšoŭ:
Pytańni da Jurasia Paciupy, chacia nia jon heta, viadoma ž, prydumaŭ.
August 22nd, 2008 at 21:03
С.М.Грабчыкаў. Беларуска-рускі слоўнік. 1991: “канечне – обязательно, непременно”.
“М.К.Клышка. Слоўнік сінонімаў і блізказначных слоў” padaje dla słova “Абавязкова” synonimam “канечне”.
“С.М.Грабчиков. Русско-белорусский словарь. 1990″ nie padaje dla słova “конечно” adpaviednika “канечне”, choć i dla słoŭ “необходимо” i pad. ja jaho taksama nie znajšoŭ.
Karaciej, dziakuj ekspertu za karysnuju zaŭvahu.
January 18th, 2010 at 21:27
Tym časam, pan Špileŭski navat nie padazravaŭ pra aŭtarytet šanoŭnaha eksperta i nie paźniej 1861 hodu (svajoj śmierci) pisaŭ u svaim “Словаре белорусского наречия”: [прыслоўі бываюць трох відаў] – обстоятельственные и качественные. Обстоятельственные [dzielacca na 7 hrup]: 1) времени: сягодня, учора, заўтра, цяперака, уперодъ, кали-небудзь, николи, заўсюды, часамъ; 2) места: тутака, усюды, нигдзе, уверху, унизу, туды, сюды; 3) числа: разъ, наядыначце, разамъ; 4) степени силы: вельми, наведъ, заўсимъ, ледва, дуже; 5) утвердительные и отрицательные: ага, але, бы-такъ, канечне, не, аниякъ; 6) сомнения: може, пеўне, хиба; 7) вопросительные: якъ, кали, гдзе, чи.
Dyk ci maje prava ekspert adprečvać toje, što zafiksavana ŭ narodnaj movie, z takoj haniebnaj dla słova farmuloŭkaju: “Heta žurnalisckaja rusifikacyja movy”?
January 18th, 2010 at 21:32
Heta pytańnie da mianie, ci rytaryčnaje?
January 18th, 2010 at 21:57
Heta pytańnie i jad dla mazgoŭ aŭtara dopisu (ciabie) i taksama eksperta (kali ŭžo ŭ jaho vusny ŭkładajecca tekst). My ž tut hamonim za praŭdu, a nie aŭtarytet, tak?
January 18th, 2010 at 22:37
Nu, ekspert svajo skazaŭ, a ja jamu daviaraju. Praŭda vidavočnaja.
Tvaja pazycyja mnie cikavaja. Spasyłki z kamentaroŭ vyšej (na Paciupu ci inšych) tabie nie dastatkovyja? Urešcie, nia jon ža, „strašny ekspert-manipulatar”, usio heta prydumaŭ. :)
Ci ŭ cytavanym tekście Špileŭskaha ŭsio astatniaje na 100% biassprečna?
A adnosna zajavački pra toje, „ci maje prava ekspert” i „narodnaj movy” niešta mnie heta nahadvaje ton adnaho znajomaha… Ja b śćvierdziŭ inakš: Zychodziačy z častotnaści słova „kaniečnie” ŭ rasiejskim značeńni „конечнo”, nijaki ekspert nia maje prava vystupać suprać narodnaj movy, movy svajho narodu. Inakš jon nie ekspert, albo nie z taho narodu.
January 19th, 2010 at 09:11
U Špileŭskaha jakraz mała da čaho jość dačapicca z p.hl. čyścini movy. A vyšej padadzienaja cytata z Paciapy nie admaŭlaje isnavańnia słova “kaniečnie”. Jak nie admaŭlaje jaho i Nasovič (конешне). Ale ž usio adno – “žurnalisty vinavatyja”. Nu-nu.
Što da słova, jakoje ŭžo skazaŭ ekspert, to: chiba abmierkavańniu heta ŭžo nie padlahaje – nami i ekspertam?
January 19th, 2010 at 09:41
Dy, možna musolić temu… Byŭ by sens. Siońnia narodnaja mova — heta mova presy. Bo narod biełaruskaj užo nie vałodaje. Tamu čaho ty pryčapiŭsia da hetych „žurnalistaŭ” ja nia viedaju. Takoje ŭražańnie, što ty šukaješ dzirki ŭ cełym.
Pryviedzienaja vyšej cytata z Paciupy, a taksama znojdzienyja taboj ža prykłady sa słoŭnikaŭ śviedčać pra słušnaść padychodu „strašnaha eksperta”. Tamu liču temu vyčarpanaj. Ja hetaha nie naviazvaju, viadoma, ale jość cikaviejšyja temy.
A adnosna Špileŭskaha nie chaču tabie dakazvać, što jahony „słoŭnik” nia tolki niapoŭny (ja z hałavy mahu dadać u jaho niekalki słovaŭ na padstavie biełaruskich tekstaŭ jahonych sučaśnikaŭ), ale j składzieny biez hałavy.
January 19th, 2010 at 12:55
Ekspert śćviardžaje, što heta žurnalisckaja prydumka. Ja abhruntavana, z krynicami asprečyŭ mienavita hety punkt krasavickich tezaŭ, a ty mnie pačynaješ kazać pra systemu (cełaje), u jakoj ja dzirku šukaju, aŭtarytetaŭ nišču i brydkasłoŭju. Nu, блаженен верующий… Cełaha ja tut nie čapaŭ (dopis pryśviečany ŭsio-taki nia cełamu, a mienavita toj “dzircy”, pra jaje ja i napisaŭ).
A da abmierkavańnia systemy, “cełaha” my jašče, spadziajusia, kali-niebudź dojdziem. Jak pastaleju krychu ŭ temie.
January 19th, 2010 at 12:56
Niešta ŭ ciabie ŭ kamentarach HTML nie pracuje…
January 19th, 2010 at 13:00
Hmm… Tabie balać „žurnalisty”, ci „prydumka”? Ci toje, što jość niejkija eksperty? Ci toje, što jany z taboj nia ŭzhodnili?
Moža ty sapraŭdy pastalej. Taksama ŭ temie.
January 19th, 2010 at 13:26
Nasamreč, mnie balić, što eksperty nie abapirajucca na najaŭnyja krynicy, kali robiać žorstkija śćviardžeńni – i pra žurnalistaŭ, i pra prydumku. Najaŭnaść achajnych ekspertaŭ ja b tolki vitaŭ.
Apošniuju (ci nie?) dačepku praihnaruju, ale zapomniu.
January 19th, 2010 at 13:41
Aj, idzi ty. :) Ja pracytavaŭ u hetym dopisie pryvatnuju razmovu, a nie aficyjnuju pazycyju, jakaja, mahčyma, prahučała b ź jahonych vusnaŭ inakš. A ty pryčapiŭsia, pa sutnaści, da stylu vykazvańnia.
January 19th, 2010 at 14:20
A tabie aby tolki chichańki dy chachańki. A ŭ mianie tut несварэнне жалудка i форменны панос. A što dačapiŭsia da stylu vykazvańnia, dyk heta ž prafesijnaja praŭda ŭsich karektaraŭ – djabał u drobiaziach. Trymajsia – ja zaraz moža jašče i punktuacyju pravieru!..
January 19th, 2010 at 16:14
„Punktuacyja-šmunktuacyja”. Nichto ž nie zabaraniaje, hienij vy naš!
January 31st, 2010 at 21:13
Darahi
ja maje maskvičy!Booxter! Ja tut zaŭvažyŭ, što naš mały hienij ізволіліpadračyćabmierkavać pad zamočkam detali hetaha dopisu… Сір’ёзнае дзела. :)))Vas chlebam nie karmi, daj zrabić srač.